Trenčianska synagóga sa v stredu 21. októbra 2026 stala miestom medzinárodného stretnutia odborníkov na ochranu historických pamiatok. Konferencia Európske kultúrne cesty a ich úloha v rozvoji miestneho kultúrneho dedičstva sa zamerala na to, ako prepájať významné miesta, približovať ich príbehy verejnosti a rozvíjať ich potenciál v cestovnom ruchu. Podujatie bolo súčasťou programu Európskeho hlavného mesta kultúry Trenčín 2026 a uskutočnilo sa v spolupráci s Európskou asociáciou na ochranu a propagáciu židovskej kultúry a dedičstva.
Kultúrne cesty nie sú len trasami na mape. Spájajú miesta, ktoré majú spoločné historické alebo kultúrne súvislosti, a pomáhajú im zviditeľniť sa doma aj v zahraničí. Program Kultúrne cesty Rady Európy združuje 52 certifikovaných ciest. Patria k nim napríklad pútnická cesta do Santiaga de Compostela, Cesty svätého Olafa v Škandinávii či Európska cesta židovského kultúrneho dedičstva. Približujú spoločné európske dejiny, podporujú kultúrnu výmenu a prispievajú k rozvoju udržateľného cestovného ruchu.
„Ľudia cestovali, stretávali sa a vymieňali si skúsenosti dávno pred vznikom Európskej únie či Rady Európy. Často pritom nehovorili rovnakým jazykom a nevyznávali ani rovnaké náboženstvo. Práve tieto kontakty a spoločné príbehy dnes pripomínajú európske kultúrne cesty,“ zdôraznil výkonný tajomník programu Kultúrne cesty Rady Európy Rui Gomis. Za dôležité považuje aj to, aby miestni obyvatelia poznali svoje kultúrne dedičstvo a cítili zodpovednosť za jeho zachovanie.
Židovské pamiatky ako súčasť európskej siete
Slovenská cesta židovského kultúrneho dedičstva približuje významnú časť našej histórie. Združuje 32 partnerských objektov v rôznych regiónoch Slovenska a je súčasťou certifikovanej Európskej cesty židovského kultúrneho dedičstva.
Podľa Maroša Borského, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje, členstvo v takejto sieti nemusí priniesť okamžitý prílev turistov. Jeho prínos spočíva najmä v prepájaní jednotlivých lokalít a ich spoločnej propagácii. „Keď sa zviditeľní jeden objekt, pozornosť môže pritiahnuť aj k ostatným miestam v sieti,“ vysvetlil. Slovenská cesta židovského kultúrneho dedičstva funguje od roku 2007. V roku 2027 tak uplynie 20 rokov od jej uvedenia do života.
O pamiatky sa treba starať skôr, než sa poškodia
Historické pamiatky potrebujú nielen záujem verejnosti, ale aj pravidelnú starostlivosť. Vedúci projektu Pro Monumenta Branislav Rezník upozornil, že preventívna údržba pomáha predchádzať vážnym poškodeniam. Kontroly striech, čistenie odkvapov či sledovanie vlhkosti umožňujú včas odhaliť drobné poruchy a riešiť ich skôr, než prerastú do väčších problémov. „Každé veľké poškodenie sa totiž začína maličkosťou – upchatým odtokom, malou dierou v streche alebo nesprávne odvádzanou vodou od pamiatky,“ priblížil Branislav Rezník.
Predstavil aj pripravovaný projekt Pro Monumenta III, ktorý má systém preventívnej údržby rozšíriť aj mimo pôsobnosti Pamiatkového úradu SR. Jeho domácimi partnermi sú nitrianske a spišské biskupstvo. Pre každého partnera vyškolia dvoch inšpektorov, ktorí počas ročnej prípravy nadobudnú zručnosti v diagnostike pamiatok, odhaľovaní porúch a drobných opravách. Partneri zároveň získajú prostriedky na vybavenie pojazdných dielní.
Trenčín na mape Európy
Trenčiansky región prepájajú s európskymi iniciatívami viaceré projekty. Vedie ním Cyrilo-metodská cesta a trenčianska synagóga je súčasťou Slovenskej cesty židovského kultúrneho dedičstva, ktorá patrí do Európskej cesty židovského kultúrneho dedičstva.
Pozornosť na seba púta aj Trenčiansky hrad. V roku 2026 sa stal súčasťou nadnárodnej iniciatívy Miesta mieru (Places of Peace), ktorá získala značku Európske dedičstvo. Jej cieľom je prepájať európske lokality spojené s mierovými zmluvami. Iniciatíva sa zároveň uchádza o certifikáciu ako Kultúrna cesta Rady Európy, o ktorej by sa malo rozhodnúť v roku 2027.
Trenčín v roku, keď je Európskym hlavným mestom kultúry, ukazuje, že historické pamiatky môžu byť viac než svedkami minulosti. Vďaka spoločným príbehom a spolupráci sa stávajú súčasťou širšej európskej siete.
